Video

Výber jazyka

SlovakEnglishGermanMagyar

Prihlásenie






Zabudli ste heslo?

Štatistiky

Návštevníkov: 66316

Štatistiky pre www.abov.eu.sk

TOPlist
TOPlist

Zaujímavé odkazy

Inteligentné webové stránky a redakčný systém pre obce

Slovakia regions

Panoramaticke mapy

História

 

Prvý erb obce.
Znázorňuje „Cigánsky hrad“, po pravej strane sedí vajda obďaleč skupinka ľudí pod vysokými topoľmi. Vľavo je stan, ku ktorému prichádza strážca.
Prvá písomná zmienka o Veľkej Ide je z času kráľa IV. Béla z 1251. Obyvatelia dedinky patrili do rodu Aba, medzi ktorými boli rodiny Gagyi, Somosy, Nádasdy a Ida. Podľa predpokladov práve rodina Ida žila na brehu potoka a stadiaľ dostal aj svoj názov, tak isto ako aj dedina.
Dedina cez stáročia mala viacero názvy a to Ida, Magna Ida, Nogyda, Nagyda, Nogida, Nagy Ida, Nagyida až po dnešnú Veľkú Idu.

Usadlosť na dolnom toku Ida sa uvádza ako majetok Morharda. V roku 1319 ako priami vlastníci sa spomínajú synovia Morharda. V roku 1331 sa spomína ako majiteľa usadlosti český rytier Chenyk, ktorý dostal od kráľa do daru za svoje služby a oddanosť. Kráľ Karol v roku 1332 spravovanie mu odňal a ako odškodné mu poskytol hrad Ugod. Za panovania kráľa Žigmunda zemepánom sa stali Perényiovci. Za ich panovania sa vybudoval hrad medzi rokmi 1411 až 1414. Perényi Péter sa dostal do zajatia Jána Jiskra, ktorý ho za 24 tisíc zlatých prepustil. Perényi toľko zlata nemal a požičal si od pána Modrára Pála z Körmöcu. Keďže Perényi nevedel peniaze vrátiť, stal sa majiteľom pozemkov Pála. Jeho právo na Veľkú Idu potvrdil aj kráľ Mátyás (Matej). Naspäť do majetku Perényiovcov dostala Veľká Ida ako veno, keď si Perényi János zobral za manželku Katalin Modrárovú. V roku 1427 sa spomína Na Veľkú Idu ako mestečko. Perényiovci podporovali kráľa Žigmunda a preto generál Pucheim chcel dobyť hrad pre svojho pána cisára Ferdinanda Habsburského. Vojaci hrad podľa legendy opustili a jeho ochranu nechali na miestnych cigánov, ktorí po 20-tom dni boja prepustili dobyvateľom. Tí hrad zrovnali so zemou. V rokoch 1688 ako majiteľ kaštieľa spomína sa gróf István Csáky. Rod Csákyovcov dlho boli majiteľmi Veľkej Idy. Posledným zemepánom v obci boli grófska rodina Schell až do roku 1945.

V roku 1808 sa po prvýkrát objavil v písomnej podobe slovenský názov Welká – Ida vel Ida. Šlo o dvojité pomenovanie, čo už samo osebe poukazuje na jeho labilitu, nakoľko obec ako taká bola vždy silne maďarská. Preto sa nepredpokladá, že tento názov jestvoval už v stredoveku. Skôr s istotou možno tvrdiť, že si ho ľud vytvoril niekedy v 18. storočí a postupom došlo k úprave na dnes známy názov Veľká Ida. V tom období sa totiž na hornom toku Idy udiali značné národnostné prelivy obyvateľstva, prichádzalo do týchto končín čoraz viac Slovákov, ktorí bez akýchkoľvek ťažkostí vedeli preložiť do svojej reči maďarské pojmy ako nagy (veľký) alebo kis (malý). Slovenský názov obce sa v stredoveku neobjavil ani raz, nespomína ho žiadna zachovalá listina.

Vznik Abaujskej stolice bol samozrejme pre rod Aba veľkým prínosom. V krátkosti spomenuté, zabezpečil im upevnenie vplyvu, možnosť rozhodovať veľkou mierou o svojich právomociach, vlastne rozhodovať o všetkom. A to s pretvárkou, že tak konajú v záujme blaha poddaných, pritom za maskou sa v skutočnosti ukrývalo blaho osobné. Chotár Ida sa teda stal súčasťou Abaujskej stolice. So svojou vynikajúcou polohou, lesmi, potokmi a v neposlednom rade rovinami s úrodnou pôdou prestavoval územie, ktoré malo všetky predpoklady k hustému zaľudneniu.

V roku 1951, členovia známej expedície HUKO objavili v lokalite severne od obce sídlisko otomanskej kultúry. Rok 1964, opäť vykopávky, tentoraz prinášajú svedectvo v podobe keramiky zo staršej doby bronzovej a tiež doby laténskej. Územie na západ od Veľkej Idy zasa potvrdilo fakt, že do týchto končín zablúdila aj bukovohorská kultúra, gávska kultúra, ktorá siaha taktiež až do doby bronzovej, na mladšiu dobu rímsku a samozrejme dobu včasnoslovanskú.

Hrad, feudálne sídlo, ktoré človek väčšinou hľadá niekde na vysoko položenom a ťažko dostupnom mieste. Na strmom brale, skalnatom vrchu... Vo Veľkej Ide bol však hrad položený nízko. Stál v severozápadnej časti od obce na malej výšine, ktorú z troch strán obmýval potok Ida.
Postavil ho Perényi Péter so zvolením kráľa Žigmunda (písomné zvolenie z roku 1406). Panovník túto stavbu považoval za potrebu protiváhy a obrannej schopnosti pred čoraz silnejšími Husitmi. Z hromady balvanov, hliny, skál ho bez prítomnosti nejakého významnejšieho staviteľa vybudovali v období rokov 1411 až 1414. Čo nevidieť sa stal strediskom rozsiahleho a prekvitajúceho panstva.
V polovici 15. storočia sa hrad spolu s celou usadlosťou dostal do rúk Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý v týchto končinách hájil záujmy maloletého Ladislava Pohrobka (uznaný dedič trónu) v spore s prívržencami Vladislava Jagellovského. Neskôr sa hrad kľukatou cestou sprevádzanou nejasnými majetkovými vysporiadaniami a machináciami dostal späť do rúk Perényiovcov, naposledy pod správu Ferencza. Bol posledným z rodiny, kto videl stáť neporušené pevné sídlo. Po jeho porážke zostala už len hŕba kameňov.
Hrad vo Veľkej Ide teda padol 17. augusta 1557. Ponesie však večnú slávu, pretože značnej presile odolával rovných 20 dní.

V rokoch 1332 až 1335 už vo Veľkej Ide stál kostol a usadlosť mala aj svojho farára.
Najrozšírenejšou a najvplyvnejšou vierou týchto končín bola katolícka, ale v presne neurčený rok (približne v polovici 16. storočia) dochádza k obrovskej zmene náboženskej príslušnosti obyvateľstva. Väčšina prechádza na protestantskú vieru (kalvíni).
Kostol v románko - gotickom štýle bol postavený na pamiatku biskupa Sv. Martina. Od nepamäti stojí v strede obce na vŕšku vodou nanoseného kamenia. Dnes sa nad chotárom týči vysoká veža s mohutným zvonom, ale kedysi to bola oveľa menšia stavba.
Celý kostol prešiel v roku 1743 kompletnou barokovou úpravou.
Katolícky kostol vo Veľkej Ide patrí vskutku medzi skvostne upravené cirkevné stavby. Jeho dnešná podoba je výsledkom viacerých úprav a ľudskej snahy. Po obnove fresiek v roku 1913 bola vykonaná kompletná výmaľba stien nadmernými obrami a výjavmi od V. Smolku (rok 1934). K tomu pribudlo veľa cenných umeleckých diel rôzneho druhu ako napríklad voľný obraz Panny Márie z roku 1878 od J. Gabalského, obraz svätej Barbory bližšie nepoznaného maliara (je označený iba nápisom BK 10.7.1873), baroková plastika pražského Jezuliatka z druhej polovice 18. storočia, na neorenesančnom oltári obraz biskupa Sv. Martin od E. Lengyela Reinfusa...

Od roku 1897 mala Veľká Ida štátnu ľudovú školu, čo však neznamená, že predtým tu vzdelanie nemalo svojich šíriteľov. Niet pochýb, že už dávno zastávali posty učiteľov práve páni farári. V tom čase sa však vzdelávanie obmedzilo iba na výuku ozajstného základu, teda na čítanie a písanie.
Ešte pred zriadením spomínanej štátnej školy fungovali vo Veľkej Ide cirkevné školy, ktoré štátna moc nakoniec spojila v tú spomínanú jednu. Deti katolíckej viery sa vyučovali v dome vtedajšieho kvázi riaditeľa školstva Karola Vajdu, deti reformovaného vierovyznania mali školu v dome neďaleko fary a židovské ratolesti sa učili v dome Hangácsiovcov.
Pravdepodobne prvým slovenský učiteľom bol vo Veľkej Ide Jozef Puobiš, ktorý pochádzal zo Svätého Ondreja.
V roku 1953 tu jestvovalo 12 slovenských tried a 4 maďarské. Riaditeľom bol Pavel Grappa. O dva roky neskôr sa maďarská časť národnej školy osamostanila. Jej prývm riaditeľom bol Borsody Imre.

Dominantou Veľkej Idy je nepochybne krásny zachovalý kaštieľ, v ktorom dnes sídli Obecný úrad. Pôvodne renesančno - baroková stavba bola postavená na podnet Csákyovcov niekedy po roku 1688.
Pri kaštieli sa nachádza rybník, ktorý dal vyhĺbiť údajne ešte v roku 1589 Perényi János.
Menej honosný bol kaštieľ postavený v roku 1824 v klasicistickom štýle. Prízemná budova so silne vystupujúcim stredným rizalitom a toskánskymi stĺpmi slúžila kedysi ako sídlo rodiny Brezsányi. Pre dnešné dni sa z neho zachovali už iba ruiny.
V klasicistickom slohu bola v prvej polovici 19. storočia vybudovaná aj jednopodlažná kúria s toskánskymi pilastrami vysokého rádu, na ktorých spočíval architráv s tympanónom a akrotériami. Táto budova však po sérii stavebných úprav stratila svoju pôvodnú tvár. Dnes slúži ako kultúrny dom.
 

Meniny oslavuje

Streda, 24. apríl 2019

Dnes má meniny Juraj
Zajtra má meniny Marek

Anketa

Čo je na Above najkrajšie?
 

Predpoveď počasia

Kurzy NBS

Kontextové odkazy

© 2019 Obec Veľká Ida